Kto som...

Autor: Nora Jašičková | 6.5.2015 o 9:51 | (upravené 6.5.2015 o 12:10) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  199x

Moja prvotina vo forme blogu,moje predstavenie,moje myslenie a filozofia života. Moje čudáctvo a pohľad na svet a vzťahy.

Kto som...

Môj prvý blog, či dobrý to nechám na posúdenie ľudí, ktorí sa na chvíľu odstrihli z tohto bláznivo uponáhľaného sveta / za čo som vďačná milá čitateľská obec / Asi mám trému, ale prsty a myseľ fungujú a slovíčka pomaly usporiadavam do riadkov s interpunkčnými znamienkami.

Kto som? Ako sa definovať a opísať, jednoducho a výstižne. Som iná a odlišná a často považovaná za čudáčku, ktorá si mimochodom žije svoj život a nepodriaďuje sa spoločenským tradíciám, žena, ktorá sa vymyká tomu, čo sa má a patrí. Som starodievka s vlastným názorom, ako by ma v minulom režime titulovali a za svoj starodievčenský celibát by som už platila, neúprosnú daň za nechcenú slobodu. Vo všetkom, čo človek robí musí mať aj kúsok šťastia, toho ozajstného a nie niekým nahovoreného.  Som človek s názorom a možno vekom aj žena s vyššími požiadavkami na mužskú populáciu, nemôžem za to. Je život single pohodlnejší alebo naopak? Život vo dvojici prináša aj určitú dávku razmaznávania a pocit, že mám spoločnosť na pár hodín, prípadne noc a možno s tým spomínaným kúskom šťastia aj svedka nasledujúcich mesiacov života. Čo je výhodnejšie byť šťastný sám alebo nešťastný vo dvojici? Je to naša povinnosť alebo len spoločenský tlak alebo naša slabosť upínať na druhé pohlavie? Je to slabosť, duševná potreba a pud rozmnožovania?  Človek má byť spokojný a aké spôsoby zvolí k dosiahnutiu bezváhového stavu šťastia je z časti na jeho aktivite, snahe, prístupnosti a opäť kúsku šťastia. Pokiaľ sme nezažili a len počuli neuveríme, pretože len osobné prežitie toho pekného, ale aj ťažšieho nám pomyselne predurčuje a dovoľuje posúdiť niekoho druhého, ale len potichu, aby sme neublížili. V jeho topánkach sme nekráčali a minimálne 50 percent si domýšľame. Je to správne? Moja filozofia je síce ošúchaná a minimálne tisíckrát vyslovená, ale zároveň  jednoducho pravdivá. Ži a nechaj žiť! Pokiaľ je jedinec šťastný sám s knižkou v ruke, v spoločnosti zvierat alebo mu pocit jedinečnosti dáva súdok kapustičky, pár klobások v komôrke a súdok vínka, prečo posudzujeme a odsudzujeme? Nikto nedokáže presne zadefinovať pocit šťastia a spokojnosti toho druhého. Kto povedal, že biela farba je biela? To len niekto z mocnejších zadefinoval a presvedčil nás, že je biela a my sme sa s tým stotožnili a jednoducho uverili. Preto vždy budem zastávať ľudí, ktorí sú šťastní v akejkoľvek podobe, po svojom. Nie je našou životnou úlohou starať o druhých, ale starať sa o vlastné šťastie. Za najdôležitejšie považujem prísť na to, čo nám prináša spokojnosť so sebou samým. Toho sa držme a ak nevieme pomôcť ,tak neškoďme a doprajme každému to jeho osobné šťastie. Toto som JA, moje presvedčenie, myslenie. Netvrdím, že je to správne, ale MOJE priatelia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?